Keď som pred časom písala svoje spomienky na Alku, netušila som, aké to bude mať následky. U môjho brata vyvolal článok spomienky na súťaž, ktorej sa zúčastnili s Alkou len on a mladší brat. A tak zapísal svoje spomienky a poslal mi ich, aby som s nimi naložila ako uznám za vhodné. Myslím si, že si zaslúžia zverejnenie a dúfam, že sa pobavíte tak, ako som sa bavila pri čítaní ja. EditaK

Alka na súťaži norníkov

Ako už v prvom vstupe uviedla sestra Edita, Alka bola stelesnením Dr. Jekylla a Mr. Hyda v jednej psej koži. V byte – pes z hračkárskeho obchodu, ktorého oživili. Rozkošná, spôsobná a prítulná. Vonku – šelma ochotná skočiť za korisťou z prvého poschodia, zahučať do kanála alebo vletieť pod auto.

Ak „pracovala“, čo znamenalo napríklad, že sa pokúšala podhrabať panelák kvôli potkanovi, nerozumela žartu. Ak sa v takej chvíli priblížil k nášmu milému hračkárskemu foxteriérovi ňuchajúci vlčiak, bleskovo sa otočila a vlčiak odskočil. Zistil, že stojí proti krokodílovi po plastickej operácii.

Aj keď už mala Alka lovecké skúšky norníka úspešne za sebou, pristúpili sme, z úcty k chovateľovi, k účasti v súťaži o „Dunajský pohár“. Volali nás s odôvodnením, že potrebujú psov, ktorí nezlyhajú, mladých psovodov, príde televízia a zahraniční návštevníci.

Musíme si predstaviť ako vyzerala súťažná nora. Oplotený kruh, za ktorým boli stupienky pre divákov. Nikdy som nechápal tú dojemnú starostlivosť o diváka. Divák, pravdu povediac, v takej súťaži norníkov (teriérov) veľa nevidí. Najmä preto, že ide o súťaž pod zemou. Vlastnú noru tvorí úzky betónový kanál v tvare podkovy. Vedie raz hore, raz dolu a sem tam sú malé rozšírenia tzv. kotly. Nora je pokrytá poklopmi, ktoré majú každý meter žiarovčičku. Tá sa spína, keď sa zviera dotkne kontaktu pri postupe v kanáli.

Z jednej strany sa strčila „škodná“ (teda lišiak alebo jazvec) a z druhej sa, cez otvor v starom pni, vpustil pes. Úspešný bol len pes, ktorý „škodnú“ v časovom limite „vyštekal“ tak, že opustila noru alebo pes, ktorý chytil a držal papuľou (v poľovníckom žargóne nazývanou „morda“) „škodnú“ pri otvorení poklopu. Poklop sa otváral len na pokyn „vodiča“ psa. Ak totiž pri otvorení pes nedržal „škodnú“ alebo dokonca „škodná“ držala psa, bol pes diskvalifikovaný.

V strede kruhu bol stolík a slnečník pre rozhodcu a jeho pomocníkov, no a hlavne osobitne dôležitá časť nory a týchto pretekov zvlášť – okrúhly oceľový bazén naplnený vodou. Slúžil na to, aby zahryznuté zvieratá pomocník rýchlo ponoril do vody a tieto sa bez škôd pustili.

Preteky sa pomaly rozbiehali. Pred Alkou mal byť ešte celý rad štartujúcich. V snahe ukľudniť našu šelmu, odišli sme s bratom, vedeným vo funkcii vodiča, trochu ďalej. Stalo sa však nečakané a niektoré psy vypadli. A zrazu bolo počuť naliehavé volanie: „Alka na štart! Čas beží!“ Brat neváhal. Odopol proste psovi obojok a Alka sama pelášila k súťažnej nore. My za ňou. V strede kruhu už nervózne rozhadzoval rukami mohutný, dôstojný rozhodca: „Kde je ten pes, no kde je ten pes?“

Pes v plnom behu vletel cez bráničku dnu. V rýchlosti sa pokúsil vybrať zákrutu do otvoru nory, pričom brnkol zozadu o nohy dôstojného rozhodcu. Pes vletel do nory – rozhodca vletel do bazénu.

Užasnutí diváci zmĺkli. Nik nesledoval blikajúce žiarovky signalizujúce postup psa. Všetci upierali fascinovaný zrak na bazén so zmietajúcou sa dôstojnosťou. Prvý dobehol brat kričiac: „Otvárať!“

Poznal už nášho foxteriéra. Ten pri love neuznával spôsoby rozvláčnych diplomatov a politikov. Nevyštekával, varovne nevrčal. Náš Mr. Hyde proste vletel, zahryzol sa a držal. Pomocníci sa spamätali, otvorili poklop a zahlásili chvat: „Morda k morde“ t.j. papuľa na papuľu. Rýchlo ponorili zvieratá do bazénu k rozhodcovi, ktorý sa akosi stále nemohol vytrepať z vody.

A vtedy sa to stalo. Lišiak, možno preto, aby zmazal potupu, možno preto, že chcel využiť pozadie rozhodcu ako výťah z vody – proste sa rozhodcovi zahryzol do zelených poľovníckych nohavíc. Bolo úplne po rozhodcovskej dôstojnosti. Zato obecenstvo smiechom zavýjalo.

Odborníci v jej radoch si však zrejme uvedomili historickú chvíľu. K trom doteraz známym chvatom tu pribudol štvrtý. Začalo sa ich zborové volanie. „Nie morda k morde ale morda k riti, morda k riti!“

Alka Dunajský pohár nevyhrala. Dôstojný rozhodca spochybňoval dosiahnutý čas i dosiahnutý chvat. Odborná verejnosť naopak tvrdila, že chvat to bol perfektný.

Alka nakoniec dostala Diplom. Myslím si, že jej to bolo jedno. Doma bola zase psík z hračkárstva. Faktom však je, že za krátky čas zrušili odlišovanie chvatov. Možno aj v záujme dôstojnosti rozhodcov, alebo že by na jej pamiatku???