Tak sme mali zimu ako sa patrí. Pri tej príležitosti mi napadlo, ako som chcela mať zo syna športovca ktorý VIE, čo sú to lyže. Musela som si cely plán rozvrhnúť tak, aby som ho mohla niečo naučiť.

No ale to som sa musela najprv sama naučiť ako tak stáť na lyžiach, že áno? Tak sa stalo, že som sa snažila o čosi, čo ma rodičia neučili a našťastie to dopadlo tak, že mladý od mala lyžuje celkom slušne – na rozdiel odo mňa.

Sľúbila som vám, milí Zvieratníci, že voľačo nadatľujem o Dunaji od Bratislavy smerom proti prúdu. Pretože dnes od rána prší, tak som sadla k notebočku a tu je moje ďalšie spomínanie na život na vode.

Treba ovšem mať na pamäti, že bolo obdobie hlbokej totality, keď do Juhoslávie sa dalo ísť tak raz za tri roky, keď sa na vianočné mandarínky stálo v nekonečnej rade a keď Rakúsko bolo ovinuté ostnatým drôtom a predstavovalo pre nás obyčajných ľudí „zemi mléka a strdí“. (Také kinder vajce alebo polkilová čokoláda Milka – boli v mojich očiach dokonalé).

Sľúbila som vám, že napíšem o mojom zamestnaní v mladosti na Dunaji, tak to skúsim. Bola hlboká totalita, cestovať niekam bol problém a ja som po neskončenej vysokej škole – právo – začala robiť v knižnici. Malo to svoje výhody – človek mohol prečítať čo len chcel. Ale cestovanie to nebolo. A tak keď sa vyskytla možnosť ísť do vtedajšej Dunajplavby, neváhala som.

 Jedného dňa som stála pred ukotvenou loďou s kufrom v ruke. Loď sa volala Dargov a bola to vlečná loď, tzv. kachovka, ťahala zvyčajne 6 člnov – šlepov. Okrem mňa tu bola skúsená kuchárka (na tlačných lodiach ženy nebývali, kuchár muž robil aj inú prácu, najčastejšie plavčíka). Papiere vybavené, potraviny na mesiac kúpené, colná a pasová kontrola za nami, tak hurá, ideme.

Tak kde začať? Asi od začiatku. V mojom rodnom meste som súkromne bola dva razy a podotýkam, že ho vôbec nepoznám. Obidve cesty však boli vplyvom okolností nezabudnuteľné. Posúďte sami.

Syn mal ísť do druhej triedy a cez prázdniny som čoby osamelá matka rozhodla urobiť mu radosť tým, že pôjdeme na výlet do Prahy – tam lietadlom a späť vlakom. Tak lietadlo bol pre neho zážitok a Praha pre obidvoch tiež. Známi nás ubytovali u nich na sídlisku, tuším v Bohniciach, a túlali sme sa Kampou, starými uličkami a vozili sa metrom hore dolu.