ČLOVĚČINY: Dobrodružstvá na hornom Dunaji

Sľúbila som vám, milí Zvieratníci, že voľačo nadatľujem o Dunaji od Bratislavy smerom proti prúdu. Pretože dnes od rána prší, tak som sadla k notebočku a tu je moje ďalšie spomínanie na život na vode.

Treba ovšem mať na pamäti, že bolo obdobie hlbokej totality, keď do Juhoslávie sa dalo ísť tak raz za tri roky, keď sa na vianočné mandarínky stálo v nekonečnej rade a keď Rakúsko bolo ovinuté ostnatým drôtom a predstavovalo pre nás obyčajných ľudí „zemi mléka a strdí“. (Také kinder vajce alebo polkilová čokoláda Milka – boli v mojich očiach dokonalé).

 No a v takejto dobe keď prišiel pokyn „ide sa hore“, to bolo radosti! Mali sme na palube aj „tajného“, ale jednak všetci vedeli kto to je, a jednak nemohol byť všade. A išlo sa. To som bola v čase voľna nasadená na bedni zemiakov vzadu na lodi, aby mi nič neušlo. Na druhý deň prišla Viedeň – a voľno počas nakládky alebo vykládky – alebo prestávka pred iným miestom. Tak hurá do mesta.

Najprv na Mexicoplatz, kam inam. Nakupovať – čo iné mohli lodníci šmelinári robiť? Medzi prvými nákupmi svietili nafukovacie pestrofarebné zvieratká z umelej hmoty – obložila som si nimi izbu, v ktorej okrem postele a koberca nič iné nebolo. Ďalej to boli lurexové šatky pre Ukrajinu, nejaké sladkosti a šampóny pre rodinu a neskôr výnosný artikel – krimplen a diolen látky, ktoré kupovali skoro všetci. Veď to poznáte – voľakedy sa tento umelohmotný aušus nosil a šili sa z neho šaty!

Dunaj nad Viedňou bol kultivovaný, brehy zväčša upravené, veľa chát a rybárskych chatiek, malé zdvíhadlá na oveľa užšej vode ako dole. A veľa motorových člnov rôznych veľkostí. Stále bolo na čo pozerať. Dunaj tu bol kľudný, voňal bahnom a rybami a hoci bol pomerne úzky, zdvíhadlá spôsobili, že voda tiekla pokojne a nijak dramaticky.

Vo Viedni som pila najlepšiu čiernu kávu – vraj je to spôsobené vodou. Jedného dňa sme nekončili Viedňou, ale išlo sa do Regensburgu, teda Rezno v NSR. Dunaj stále užší, okolo kopce a na mnohých kostoly a kostolíky. Passau z vody bol pekný a Rezno tiež. Tu som sa stala hrdou majiteľkou nového minibicykla ostro oranžovej farby, rádia na „západnú“ normu a kopy LP platní, ktoré sa u nás nedali kúpiť, napr. Beatles, Tina Turner a iných.

Pasováci a colníci začali otravovať až pri vstupe na Slovensko, rakúski a nemeckí na nás kašľali, vedeli, že doma nás prevetrajú.

Raz niekde na polceste medzi Viedňou a Passau sme v pomerne úzkom Dunaji zakotvili blízko brehu, cez vodu sa preložila lávka (na inom úseku by to nešlo), a hurá na breh – do dediny. Tu sme sa napchali do jednej brány s veľkým umelým strapcom hrozna.

Bola to krčmička s uzavretým dvorom a zaujímavé ale aj poučné bolo, že domáci sa tu bavili a my sme nemali za čo. Naše diety na toto celkom obyčajné posedenie nestačili! Ale zato nás nevyhnali a nechali nás sedieť v krčme pri jednom pohári vína pekne dlho a počúvať ich ľudovky s harmonikou.

Tu na hornom toku sa stala aj jedna tragédia. To som už bola „civil“. Jedna kuchárka, staršia pani pôvodom Bulharka zhorela v kabíne, keď na lodi vypukol požiar. Bližšie nič neviem, len si pamätám absurdnosť tej smrti – zhorieť na vode.

Ale boli aj veselšie príhody. Napríklad – jednému strojníkovi na člne sa zažiadalo čerstvých kureniec, tak si kúpil zopár živých. Kam s nimi na naloženom člne? Nenapadlo ho nič lepšie, len priviazať ich za nohy o nejaký stĺpik, aby nepopadali do vody. Výsledok? Zamotaný chumeľ kurčiat, ktorý potom dlho predlho musel aj s kolegom rozmotávať. Ale čo mohol človek „lodný“ čakať od bývalého námorníka, že?

Alebo pašovanie látok – kam s nimi? Najlepší úkryt je ten priamo na očiach. Tak sme ich, keď sme sa blížili k Bratislave, pekne zastlali do postelí a zakryli plachtami a perinami – a to fest navysoko. Colník si na posteľ spokojne sadol a my sme len tŕpli. No ale risk je zisk.

A Dunaj si zatiaľ stále len tiekol a našťastie tečie. Chodia po ňom iné lode a lodníci prežívajú iné príbehy, iné a predsa svojím spôsobom stejné. Neviem ako je to s pašeráctvom, ale to ostatné je rovnaké. Len otvorením hraníc zmizlo čaro zakázaného, čo je dobre. Krása vody tu bude, pokiaľ bude rieka.

Aktualizováno: 26.11.2010 — 20:45

295 komentářů

PŘIDAT KOMENTÁŘ
  1. Pingback: parapente
  2. Pingback: Florida Dubstep DJ
  3. Pingback: no?e victorinox
  4. Pingback: the annunaki

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

:) :( :D 8) :O ;) ;( (sweat) :| :* :P (blush) :^) |-) |-( (inlove) ]:) (talk) (yawn) (puke) (doh) :@ (wasntme) (party) :S (mm) 8-| :x (wave) (call) (devil) (angel) (envy) (wait) (hug) (makeup) (chuckle) (clap) (think) (bow) (rofl) (whew) (happy) (smirk) (nod) (shake) (punch) (emo) (y) (n) (handshake) (skype) (h) (u) (e) (f) (rain) (sun) (o) (music) (~) (mp) (coffee) (pi) (cash) (flex) (^) (beer) (d) (dance) (ninja) (*) (bat) (cat) (dog) (toivo) (headbang) (bug) (fubar) (swear) (tmi) (heidy) (rose1) (rose2) (cz) (eu)


Náš Zvířetník - DeDeník © 2014 VYTVOŘENÍ NOVÉHO UŽIVATELE - PŘIHLÁŠENÍ SE NA STRÁNKY - ADMIN